Do farnosti Belá patria obce: Belá, Lysica, miestna časť Kubíková a miestna časť Nižné Kamence.

História belskej farnosti

V minulosti bola Belá filiálkou varínskej farnosti. Samostatnou farnosťou sa stala v roku 1788. Prvým farárom po erigovaní farnosti bol Ján Litassy, pochádzajúci z Nižnej na Orave. V roku 2018 si farnosť pripomenula jubileum 230.výročia farnosti viacerými duchovnými podujatiami.

Farská budova bola postavená v roku 1804, teda 16 rokov po zriadení farnosti.

V obci sa ešte nachádza kaplnka v Kubíkovej, ktorá je zasvätená Panne Márii, Nepoškvrnenej, z r.1974.

História farského kostola

Kostol v Belej je zasvätený sv. Márii Magdaléne. Bol postavený v roku 1683. Dal ho postaviť osvietený pán Michal Szmutko, nitriansky kanonik, predtým varínsky farár. Je situovaný na vyvýšenom mieste, na kopci. Kostol je obkolesený z oboch strán cintorínom. Veža je bezprostredne spojená s kostolom.

Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré predtým boli posvätené pánom biskupom. Murované schody boli zhotovené v r.1794. V r. 1818 bola prevedená oprava strechy, značne zničenej nepriaznivým počasím, ale aj iné poškodené miesta. Má chórus po oboch stranách lode, siahajúci k svätyni.

Kostol nebol konsekrovaný.

16. decembra l945 po oprave vojnových škôd bol kostol požehnaný pátrom Anzelmom, františkánom zo Žiliny, a tak mohol znova slúžiť svojmu účelu.

Hoci od počiatku kostol nemal žiadne privilégiá, Jeho Svätosť, pápež Pius VII. Adresoval v roku 1802 farskému kostolu v Belej Apoštolské breve, podľa ktorého možno v belskom kostole získať plnomocné odpustky.

Vnútorná štruktúra kostola (podrobnejšia história)

Na ľavej strane svätyne na stĺpe bola umiestnená oválna kazateľnica. Bola odstránená v 70.rokoch. Za ňou sa nachádzala sakristia, ktorá mala jedno malé okno a vstupné dvere do svätyne a druhé, umožňujúce východ z kostola. Vo svätyni sa nachádzali dva oltáre. Pôvodný hlavný oltár bol drevený. Vo vrchnej časti oltára bol umiestnený kríž, pod ním drevená socha sv. Márie Magdalény, patrónky oltára, kostola i farnosti a vedľa drevená socha Preblahoslavenej Panny Márie, stojacej pod krížom.

Na oltári bolo 6 drevených zdobených svietnikov, medzi ktorými sa nachádzal nový svätostánok z r. 1822, zakúpený z milodarov veriacich. Bol pozlátený a bielej farby. Vedĺa svätostánku boli drevené sochy dvoch anjelov zlatej farby. (ukradli ich zlodeji v noci z 3. na 4. dec. 1997). Boli nahradené anjelmi, pochádzajúcimi z dreveného oltára v bývalej kaplnke v Povine, ktorá bola prestavaná na kostol. Zdá sa, že aj tí pochádzajú z tyrolskej dielne, ako tunajší hlavný oltár.

Druhý oltár, zasvätený svätým anjelom, sa nachádzal na pravej strane svätyne, oproti kazateľnici. Na hornej časti ho zdobil symbol Ducha Svätého, pod ním sa nachádzal kríž a pod krížom boli sochy Panny Márie a sv. Jána apoštola. Na ňom sa neslúžievala sv. omša. Boli na ňom dva drevené svietniky vedľa prastarého svätostánku. Na ňom boli položené sv. oleje, ktoré sa používali pri vysluhovaní sviatosti krstu.

Vedľa oltára bola uzamykateľná krstiteľnica umeleckej práce. Na lekciovej strane bola spovednica. V strede svätyne visela medená lampa, ktorá svojím svetlom upozorňovala na prítomnosť Najsvätejšej Sviatosti.

V r. 1870 bola prevedená oprava veže kostola, v r. 1890 bola vykonaná oprava celého kostola.

V r. 1941 bola prevedená elektrifikácia kostola, v r. 1942 bola prevedená výmaľba kostola, ktorý bol predtým iba namaľovaný na bielo. Výmaľbu kostola previedla firma „Naše umenie" z Bratislavy, pod vedením akad. sochára V. Ihriského. Ornamentálnu maľbu previedol Ján Goga z Hlohovca a figurálnu jeho syn Jozef Goga.

V r. 1943 bolo prevedené prekrytie kostola eternitom a oplotenie kostola s cintorínom.

Front, ktorý prebiehal na konci druhej svetovej vojny, v tejto doline trval niekoľko týždňov. Zo všetkých obcí žilinského okresu najviac boli postihnuté Terchová a Belá. Terchová z veľkej časti bola vypálená a niekoľko ľudí prišlo o život. V Belej viac ako tretina domov bolo poškodených a vyše 50 ľudí zahynulo. V Belej i Terchovej trvali ťažké boje takmer dva mesiace. Počas tej doby sa ľudia skrývali v pivniciach. Mená ľudí, ktorí zahynuli počas frontu, sú uvedené na kríži v strede cintorína, ktorý dali postaviť miestni farníci. Boj o Žilinu sa v skutočnosti odohral v Terchovskej doline, lebo tu porazené nemecké vojsko ustúpilo cez Kysuce na Moravu k Ostrave. Mnoho ľudí padlo na oboch stranách.

Počas bojov najviac bol postihnutý tunajší kostol. Je postavený na kopci a z jeho veže je možné pozorovať celú Terchovskú dolinu od Varína až po Vrátnu. Nemecké vojsko si ho vybralo ako pozorovateľňu. Okrem toho, kostol je postavený z kameňa a má pevné hrubé múry a slúžil im aj ako bezpečný kryt. Dokonca v ňom mali umiestnené aj kone. Preto vojská Červenej armády, ak chceli dobyť Belú, museli vyhnať nemeckých vojakov z kostola, v ktorom boli opevnení.

Na kostol dopadlo niekoľko delostreleckých granátov a mín, ktoré ho veľmi poškodili. Celá strecha bola zničená, preborená bola aj klenba kostola, múry kostola i veže od mín popraskané a veľmi poškodené. Preto mnohí farníci usudzovali, že už tento kostol nebude možné opraviť, ale bude treba postaviť nový. Avšak tento kostol po skončení vojny bol za Božej pomoci opravený vďaka horlivosti miestneho duchovného a dobrých obetavých farníkov.

Keďže bolo zničené aj celé vnútorné zariadenie, všetko vyžadovalo generálnu opravu. Veľmi poškodený kostol vojnovými udalosťami nemohol slúžiť svojmu účelu. Preto sv. omše a ostatné náboženské úkony sa konali vo veľkej sále u Adama Vrábla (obchodníka), ktorý túto miestnosť prenajal cirkevnej obci za prijateľný poplatok. Táto miestnosť slúžila náboženským úkonom do 16.decembra 1945.

Hneď po ústupe frontu začali prípravné práce na generálnu opravu. Bola to náročná práca, lebo nebolo ani materiálu na stavbu, ani dopravných prostriedkov. Miestni gazdovia boli orabovaní o kone aj vozy a v dedine ostalo iba zopár povozov. Tí dovážali potrebný materiál a drevo k oprave kostola. Iba reziva bolo treba viac ako 100 m3. No väčšina ľudí mala chuť dať sa do tejto ťažkej práce, preto sa generálku kostola podarilo vykonať počas 7-8 mesiacov. Oprava kostola sa vykonávala svojpomocne. Pomáhali všetci, ako kto mohol.

16. decembra l945 bol kostol požehnaný pátrom Anzelmom, františkánom zo Žiliny, a tak mohol znova slúžiť svojmu účelu.

V nasledujúcich rokoch postupne bol doplňovaný chýbajúci inventár. Azda pri rekonštrukcii a generálnej oprave vnútorného zariadenia, boli na oltár vedľa sochy sv. Márie Magdalény umiestnené aj terajšie sochy sv. Jána Nepomuckého, patróna spovedného tajomstva, a sv. Vendelína, patróna pastierov a roľníkov, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnosti. (Zdá sa, že oltár bol vytvorený v niektorej Tyrolskej umeleckej dielni).

V r. 1950 bol zakúpený nový Betlehem, v r. 1954 nový organ, v tom istom roku bola prevedená nová výmaľba kostola a zakúpené plastické obrazy krížovej cesty, v r. 1955 bola položená nová podlaha, inštalácia vežových hodín a nového zvona.

V r.1956 sa uskutočnila prístavba „Lysickej kaplnky", bolo prevedené pozlátenie oltára a kazateľnice.

V r. 1966 bol kostol zbavený starej omietky a bol pokrytý brizolitovou omietkou. Vtedy bola aj vymenená eternitová krytina na kostole za novú z pozinkovaného plechu. V tom čase bola prevedená aj rekonštrukcia elektrického vedenia pod omietku v kostole a inštalované akumulačné kachle. Bola renovovaná maľba v kostole, ktorú previedol pôvodný autor Ján Goga z Hlohovca a jeho syn Jozef.

V r. 1969 vyhotovil nové liturgické zariadenie belský rodák Hanus podľa návrhov kňaza Ing. Ferdinanda Foltána.

V r. 1969 bolo priestranstvo vo svätyni obložené mramorom.

V r. l972 nové lavice do kostola vyhotovil rezbársky podnik z Rajca.

V r. 1986 bola uskutočnená reštaurácia kostolnej maľby, ktorú previedol podnik Dekora z Trenčína, v r. 1992 bola prevedená oprava vonkajšej fasády kostola, v r. 1993 boli vymenené okná na kostole za zdvojené s možnosťou vetrania, v r. 1997 výmena okien vo veži.

Administrátori farnosti a farári, ktorí pôsobili vo farnosti

od	do	meno	poznámka
1788	1801	Ján Litassy
1802	1811	Štefan Kelecsényi
1811	1824	Jozef Prídavka
1824	1834	Andrej Orieška
1834	1858	Daniel Konček
1850	1858	kaplánmi boli františkáni
1859	1881	Jozef Kropáč	Zomrel v Belej, 28. 8. 1881, vo veku 58 rokov. Je pochovaný pred kostolom v Belej.
1881	1898	Henrich Radlinský	Zomrel v Belej 20.2.1898, vo veku 55 rokov. Je pochovaný pred kostolom v Belej.
1898	1913	Pavol Ďuriník	Zomrel v Belej, 29.4.1913 vo veku 54 rokov. Je pochovaný vedľa kostola pri svojej matky. Predtým v r.1887 pokrstil v Bytči Dr.Jozefa Tisu.
1913	1924	Ján Greben	Je pochovaný v Belej, v záp. časti cintorína, pri drev. kríži, zomrel vo veku 65 r.
1925	1940	Rudolf Kunda
1940	1958	Michal Borčin
1958	1971	Rudolf Dančík
1972	1977	František Špaňúr
1977	1989	Jozef Čičmanec, Mgr.	honorárny dekan, n.o. Brodno
1989	1992	Jozef Oliš, Ing.	pán dekan Jozef Oliš zomrel 24.4.2019 vo veku 77 rokov, v 47 roku kňazskej služby.
1992	2017	Milan Krkoška, Mgr.	tit. kanonik pri katedrálnej kapitule v Nitre, hon. dekan - na odpočinku
2017		Ivan Pšenák, Mgr.

Ivan Pšenák
Narodený: *24.12.1970 (Plevník)
Ordinovaný: 18.6.1994
1995 kaplán Nitra-Dolné mesto
1995-1996 kaplán Kysucké Nové Mesto
1996-2002 administrátor Varín
2002-2007 administrátor Chynorany
2007 – 2017 farár Nesluša
2017+ farár Belá