​V mariánskej kaplnke Baziliky sv. Mikuláša v Trnave sa nachádza milostivý obraz Panny Márie Trnavskej, s ktorým sa spája
viacero zázračných udalostí.

V roku 1663 , keď Turci pustošili západné Slovensko, sa na obraze prvýkrát objavili krvavé slzy.
Turci drancovali aj v okolí Trnavy, mesto však zostalo zázračne uchránené.

V roku 1708, keď bola Trnava pod nadvládou kuruckých vojsk, Panna Mária na obraze trikrát ronila slzy nad hriechmi

a utrpením mesta a okolia. Slzenie podrobili skúmaniu, na základe ktorého ostrihomský arcibiskup Kristián August povolil

verejné uctievanie milostivého obrazu.

Najväčší zázrak sa k stal v roku 1710. Trnavu postihol mor.

Bezmocní obyvatelia mesta na čele s magistrátom sa utiekali k Trnavskej Matke Božej.

V tom istom roku vyhlásil arcibiskup v deň sviatku Obetovania Panny Márie možnosť získať v trnavskom chráme odpustky.

(je to vždy v 9. deň, teda záverečný deň deviatnika.)

Úcta k Panne Márii neskôr prechádzala obdobiami rozkvetu aj nezáujmu.

Po rokoch útlmu nanovo ožila v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď sa vytvorila nová tradícia novény (deviatnika)
 k Panne Márii. Dnes k milostivému obrazu prichádzajú veriaci, aby si vyprosovali Božiu pomoc a ďakovali za udelené milosti.

v rámci svojej apoštolskej návštevy Slovenska.

(vtedy bol mimoriadne prenesený milostivý obraz do blízkeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa.)