Pri ÄalÅ¡om rozmýšľanà a hodnotenà sa ihneÄ vynorà otázka veku, Äi
ľudský vek má vplyv na zmysel nášho života. Starnutie a staroba sa nie
v každej dobe
a kultúre považuje za prÃnos. V minulosti sa v rodine
starému Äloveku vzdávala veľká úcta. Aj podľa naÅ¡ich zvykov treba si
Å¡ediny vážiÅ¥ a vypoÄuÅ¥ ich rady.
Zaiste nie je to len pre ich peknú
farbu, ale preto, že zväÄÅ¡a naznaÄujú nahromadenú skúsenosÅ¥ a životnú
múdrosť. Staroba má hodnoty,
ktoré sú dôležité pre mladých ľudà a pre rodiny.
Z Afriky som si doniesol pekné spomienky na rozprávanie starých
skupinám mladých v pastierskych kmeňoch. Tak si kmene a národy
uchovávajú,
ba utvárajú dejiny a spoloÄnú kultúru. Staršà ľudia majú
viac skúsenostÃ, ktoré zdedili po otcoch a praotcoch. Majú zväÄÅ¡a
ucelenejšà pohľad na život;
ich citové, mravné a náboženské hodnoty sú
dôležité pre rovnováhu v rodinách. Môžu ich doplniť a spresniť o nové
výdobytky vedy, techniky a kultúry
a tak pripraviÅ¥ vzácne dediÄstvo pre svojich potomkov, pre rodiny a národné spoloÄenstvá.
Nová sociológia rodiny a manželstva sa viac vracia k takému, azda staro-novému chápaniu rodiny, kde prechod do staroby
nemusà znaÄiÅ¥ tragédiu.
Niekedy k tomu núti hospodárska potreba, ba aj
krÃza. Môže to byÅ¥ aj ohľad alebo ľudská starosÅ¥ o chorých a menej
vládnych Älenov spoloÄenstva.
Koľkà naÅ¡i známi by nemali možnosÅ¥ zarobiÅ¥ si mimo rodiny na živobytie, keby nemohli zveriÅ¥ vlastné deti alebo závislé osoby starÅ¡Ãm, eÅ¡te schopným pomocnÃkom.
Staroba má teda Äasto svoju hodnotu a poslanie, len ho treba odkryÅ¥.
Z ľudského ohľadu je dôležité, aby si starnúci utvorili a prehĺbili
záujmovú sféru,
aby mali, ako hovorÃme, jedného alebo viac „konÃÄkov“.
Dnes sa viac oceňuje úloha starých rodiÄov, lebo môžu byÅ¥ užitoÄnà ako
pomocnÃci v mnohých veciach
pri výchove, najmä keÄ sú rodiÄia v práci.
Starà rodiÄia majú životné skúsenosti a zmysel pre život, majú
ucelenejšà pohľad na život, ich citové, mravné
a náboženské hodnoty sú dôležité pre rovnováhu v rodinách, v spoloÄnosti i pre jednotlivcov. Hodnoty staroby sú dozaista obohajúce pre spoloÄnosÅ¥.
Z pohľadu viery má staroba eÅ¡te väÄÅ¡iu hodnotu. Sama biblia nás vedie
k úcte k starým osobám ako boli Abrahám a Sára, Mojžiš, Tobiáš, Alžbeta
a Zachariáš.
V Starom zákone bola taká úcta zákonom, ako to ÄÃtame
v knihe Levitikus: „Pred šedivou hlavou vstaň, cti si staršiu osobu“ (Lv
19,32). Každý senior pozná
vo svojom okolà ľudÃ, ktorà potrebujú pomoc:
niekedy materiálnu, inokedy dobrým slovom, návštevou a podobne. Rodina
ostáva najprirodzenejÅ¡Ãm prostredÃm
pre ÄinnosÅ¥ starých rodiÄov. Od nich môžu vnúÄatá dostaÅ¥ prvé základy viery a zdravej výchovy ducha i tela. Tie základy im ostanú navždy.
Náš ľudsky citlivý básnik Milan Rúfus vyjadril svoju i naÅ¡u vÄaÄnosÅ¥
za tieto hodnoty v zbierke „ModlitbiÄky“, ktorú si aj ja zachovávam z
mladosti.
Z nej vyberám ÄasÅ¥ básniÄky s nadpisom „Modlitba za starkú“:
„MatiÄka Božia,
Ty deťom dvakrát milá!...
Nechaj nám starkú.
Aby mi dlho žila...
Starká je vľúdna.
Má Božà pokoj v duši.
Starká sa o nás s nikým nedelÃ.
Má Äasu ľúbiÅ¥ nás.
A niÄ ju nevyruÅ¡Ã.
Pri nej má týždeň sedem nedelÃ...“