27 Jul 2020
Kardinál Jozef TOMKO - Úvaha z leta do jesene
​Prinášame Vám  v tomto dovolenkovom a letnom období myÅ¡lienky slovenského kardinála Jozefa Tomka, ktoré odzneli vo Vatikánskom rádiu včera 26.7.2020.
Kto chce, môžete si vypočut aj zvukový formát - link


Letná dovolenka je vzácna príležitosť na telesné zotavenie aj na duchovné prehĺbenie. Pri pobyte v horách, v lese, pri vode, u príbuzných a priateľov,
ale aj pri rozumne pripravenom cestovaní a turistike mali by sme si nájsť čas na odpoveď na otázky, ktoré nosíme v sebe bez odpovede.

Takou základnou otázkou je, aký zmysel má môj život; život osobný, ale tiež ktorý naväzuje na ľudí, spoločnosť a spoločenstvá, na vek a podobne.

Pri ďalÅ¡om  rozmýšľaní a hodnotení sa ihneď vynorí otázka veku, či ľudský vek má vplyv na zmysel nášho života. Starnutie a staroba sa nie v každej dobe

a kultúre považuje za prínos. V minulosti sa v rodine starému človeku vzdávala veľká úcta. Aj podľa naÅ¡ich zvykov treba si Å¡ediny vážiÅ¥ a vypočuÅ¥ ich rady.

Zaiste nie je to len pre ich peknú farbu, ale preto, že zväčša naznačujú nahromadenú skúsenosÅ¥ a Å¾ivotnú múdrosÅ¥. Staroba má hodnoty,

ktoré sú dôležité pre mladých ľudí a pre rodiny.

Z Afriky som si doniesol pekné spomienky na rozprávanie starých  skupinám mladých v pastierskych kmeňoch. Tak si kmene a národy uchovávajú,

ba utvárajú dejiny a spoločnú kultúru. Starší ľudia majú viac skúseností, ktoré zdedili po otcoch a praotcoch. Majú zväčša ucelenejší pohľad na život;

ich citové, mravné a náboženské hodnoty sú dôležité pre rovnováhu v rodinách.  Môžu ich doplniÅ¥ a spresniÅ¥ o nové výdobytky vedy, techniky a kultúry 

a tak pripraviÅ¥ vzácne dedičstvo pre svojich potomkov, pre rodiny a národné spoločenstvá.


Nová sociológia rodiny a manželstva sa viac vracia k takému, azda staro-novému chápaniu rodiny, kde prechod do staroby nemusí značiÅ¥ tragédiu.

Niekedy k tomu núti hospodárska potreba, ba aj kríza. Môže to byÅ¥ aj ohľad alebo ľudská starosÅ¥ o chorých a menej vládnych členov spoločenstva.

Koľkí naši známi by nemali možnosť zarobiť si mimo rodiny na živobytie, keby nemohli zveriť vlastné deti alebo závislé osoby starším, ešte schopným pomocníkom.


Staroba má teda často svoju hodnotu a poslanie, len ho treba odkryÅ¥. Z Ä¾udského ohľadu je dôležité, aby si starnúci utvorili a prehĺbili záujmovú sféru,

aby mali, ako hovoríme, jedného alebo viac „koníčkov“. Dnes sa viac oceňuje úloha starých rodičov, lebo môžu byÅ¥ užitoční ako pomocníci v mnohých veciach

pri výchove,  najmä keď sú rodičia v práci. Starí rodičia majú životné skúsenosti a zmysel pre život, majú ucelenejší pohľad na život, ich citové, mravné

a náboženské hodnoty sú dôležité pre rovnováhu v rodinách, v spoločnosti i pre jednotlivcov. Hodnoty staroby sú dozaista obohajúce pre spoločnosÅ¥.

Z pohľadu viery má staroba eÅ¡te väčšiu hodnotu. Sama biblia nás vedie k Ãºcte k starým osobám ako boli Abrahám a Sára, MojžiÅ¡, Tobiáš, Alžbeta a Zachariáš.

V Starom zákone bola taká úcta zákonom, ako to čítame v knihe Levitikus: „Pred Å¡edivou hlavou vstaň, cti si starÅ¡iu osobu“ (Lv 19,32). Každý senior pozná

vo svojom okolí ľudí, ktorí potrebujú pomoc: niekedy materiálnu, inokedy dobrým slovom, návÅ¡tevou a podobne. Rodina ostáva najprirodzenejším prostredím

pre činnosÅ¥ starých rodičov. Od nich môžu vnúčatá dostaÅ¥ prvé základy viery a zdravej výchovy ducha i tela. Tie základy im ostanú navždy.


Náš ľudsky citlivý básnik Milan Rúfus vyjadril svoju i naÅ¡u vďačnosÅ¥ za tieto hodnoty v zbierke „Modlitbičky“, ktorú si aj ja zachovávam z mladosti.


Z nej vyberám časÅ¥ básničky s nadpisom „Modlitba za starkú“:

                      „Matička Božia,

                      Ty deÅ¥om dvakrát milá!...

                       Nechaj nám starkú.

                       Aby mi dlho žila...

                       Starká je vľúdna.

                       Má Boží pokoj v duÅ¡i.

                       Starká sa o nás s nikým nedelí.

                       Má času ľúbiÅ¥ nás.

                       A nič ju nevyruší.

                       Pri nej má týždeň sedem nedelí...“