Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom.
Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril.
Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu.
Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“
Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol.
Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“
A len čo to povedal, zomrel.
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom.
Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.
Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život.
Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.