V tých dňoch Balaam zdvihol oči a videl Izraelitov, ako táboria podľa kmeňov. Vtedy zostúpil naňho duch Boží a on predniesol svoju pieseň: „Hovorí Balaam, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým zrakom, hovorí ten, čo načúva Božie slová, ktorý vidí, čo mu dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu oči.
Aké krásne sú tvoje stany, Jakub, tvoje príbytky, Izrael! Tiahnu sa do diaľav ako údolia, ako zavlažené záhrady pozdĺž rieky, ako aloy, ktoré zasadil Pán, a ako cédre pri vode. Voda tečie z jeho vedier a jeho semeno má bohatú vlahu. Jeho kráľ bude väčší než Agag a slávne bude jeho kráľovstvo.“
A ďalej povedal: „Hovorí Balaam, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým zrakom, hovorí ten, čo načúva Božie slová, ten, čo pozná náuku Najvyššieho, ktorý vidí, čo mu dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu oči.
Vidím ho, ale nie teraz, hľadím na neho, no nie zblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa dvíha z Izraela.“
Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“
Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“
Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“
Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“
A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“