Slovo, ktoré povedal Pán Jeremiášovi: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Zapíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal.
Lebo toto hovorí Pán: Nezhojiteľná je tvoja zlomenina, veľmi zlá je tvoja rana; nik sa ťa nechce zaujať. Hoci sú lieky na vred, tvoja jazva sa nezaceľuje. Všetci tvoji milovníci zabudli na teba, už ťa nevyhľadávajú; lebo som ťa udrel ako nepriateľ trestom neľútostne tvrdým pre množstvo tvojej neprávosti, pre tvoje neznesiteľné hriechy. Čo kričíš pre svoje utrpenie? Tvoja bolesť je nezhojiteľná; pre množstvo tvojej neprávosti, pre tvoje veľké hriechy som ti to urobil.
Toto hovorí Pán: Ja obrátim osud Jakubových šiatrov, zľutujem sa nad jeho príbytkami: mesto sa znova zbuduje na svojich rumoch i palác bude stáť na svojom mieste: a bude sa z nich ozývať chválospev a hlas jasajúcich. Rozmnožím ich a už z nich neubudne, oslávim ich a nik ich neponíži. Jeho synovia budú ako kedysi, jeho spoločenstvo bude stále predo mnou a postihnem všetkých, čo ho sužujú. Vodcu bude mať zo svojich radov, panovník bude z jeho stredu pochádzať; pritiahnem si ho a on príde ku mne. Veď ináč kto by riskoval svoj život a priblížil sa ku mne? hovorí Pán.
Vy budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“
K Ježišovi prišli farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho: „Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.“
On zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte: Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“
Tu pristúpili učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“
On im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“